Betty's Tranny Network - ďaľšie portály (nie len) pre transky:


Betty v roku 2014 – vývoj transvestitu

By Betty Jašková, 2 marca, 2014, 11:02, Úvahy

Od založenia môjho blogu prešlo 5 rokov a mnohé veci sa zmenili. Tí, ktorí ma nepoznáte sa možno pýtate že aké.. Dokonca aj ľudia ktorí ma poznajú nevedia o všetkom čo sa udialo v mojom živote. Nasledovný príspevok je rekapitulácia toho čo som zažil za posledných 5 rokov. Nie, nie je to čistá verejná exhibícia, ale skôr pokus uľaviť si na duši a možno pomôcť iným s podobnými problémami.

Tento príspevok naväzuje na článok O mne.

Odchod do Prahy

V roku 2008 som sa presťahoval do Prahy. Dôvody boli rôzne. Od bigotných podmienok a vnímania menšín na Slovensku (myslím si tým nie len transvestitov a transexuálov) až po potrebu zmeny a sebarealizácie. Chuť vyskúšať niečo nové.
Prenajal som si byt a začal žiť v Prahe, pričom som pokračoval som v práci z domu (web-design a programovanie). Praha bola pre mňa nová, bol som plný očakávaní a dúfal som, že budem mesto využívať ako som plánoval: vzdelávanie, kultúra, šport a spoznávanie nových ľudí. Spočiatku som bol Prahou fascinovaný. Žil som však veľmi izolovaný život: cez deň práca z domova, ak sa dalo pravidelný šport (basketbal, plávanie, dlhé prechádzky Prahou). Stále mi však niečo chýbalo a myslím, že to bol nedostatok sociálneho kontaktu a lásky. Kompenzoval som to pravidelným víkendovým "kalením" (pražský výraz pre zábavu a party). V praxi to znamenalo, že cez týždeň som horúčkovito pracoval, športoval alebo sa pripravoval na víkendové povyrazenie (obligátna epilácia, výber a príprava šiat, prípadne nákupy). Potom prišiel víkend a buď som šla na nejakú párty alebo na nejakú akciu v rámci fetish / BDSM komunity. Niekedy som dokonca vyrazila i mimo Prahy.
Spočiatku som bola veľmi bojazlivá. Nikde som nechodila sama, takmer vždy som šla von v skupine. Niektorí ľudia v spomenutých komunitách boli veľmi ohľaduplný a vypočuli ma, prípadne ma psychicky podporili. Touto cesto sa vám všetkým chcem poďakovať, možno až teraz chápem ako ste mi pomohli.
Outsidery si možno myslia že transgender, fetish a a BDSM akcie sú plné sexuálnych orgií ale často je opak pravdou. Pamätám si napríklad rozhovory na Slneční Tvrzi (BDSM klub), kde sme sa často rozprávali do tretej až piatej hodiny ráno o filozofii, náboženstve alebo technológiách. Týmto nechcem tvrdiť že tieto akcie boli seminármi morálnosti, ale určite neboli ani orgiami v štýle Sodomy a Gomory. K tejto téme sa možno ešte vrátim v budúcnosti.
Mojich výletov bolo stále viac a viac a neskôr som začala chodiť i na párty a akcie do zahraničia. Londýn - Torture Garden Party, Berlin - Fetish Ball, Lipzig - Wave Gothic Treffen, atď. Takéto akcie mi zabrali dosť času, hlavne ak vezmem do úvahy aj samotné prípravy. Stále som bol však v napätí, lebo som musel pracovať a okrem toho som sa horúčkovito pripravoval: plánoval účes a šaty, ubytovanie, dopravu, atď. Mal som slušný príjem, tak som si mohol dovoliť ubytovať sa v hoteli aj keď som sa snažil vyberať rozumne. Neustále som sa snažila eliminovať akékoľvek riziká, napríklad že ma niekto uvidí. Pre obavy z reakcií ľudí som radšej chodila taxíkom.
A ako prebiehala samotná zábava? Niekam prísť, dať si kávu a cigaretu. Väčšinou som bola vnútorne extrémne rozochvená (strach, tréma, neistota) a pomáhala som si pohárikmi a cigaretami. Tie ma potom nakopli a začala bujará zábava. Väčšinou sa prejavila potrebou tancovať čo môžu potvrdiť ľudia ktorí ma poznajú osobne: "Poďme tancovať, ja sa nudíííím!". Samozrejme viac pohárikov a cigariet. Síce som na party pila, vždy som sa však snažila zachovať si úroveň a pôsobiť na okolie príjemne. Moja nenásytnosť po zábave spôsobovala že som odchádzala ako jedna z posledných alebo ako posledná. Nie je ťažké uhádnuť nasledovalo na druhý deň. Celý deň preležaný posteli vyplňovali únava a výčitky: "Nemusela som toľko fajčiť.. Nemusela som toľko piť..". Dostavili aj pocity smútku, nechuti a prázdnota.

Transvestit randí

Kto ma naozaj pozná vie že za zdaním sebaistej osoby som veľmi ostýchavý a citlivý človek. Preto bolo pre mňa extrémne ťažké za niekým prísť a začať s ním flirtovať alebo ho nebodaj pozvať na rande.
Únik z mojej ostýchavosti mi poskytol .. Internet. Áno, to čo všetci používame, to čo môže byť darom ale aj prekliatím. Ja som si vybral nešťastnú cestu. Únik zo svojej izolácie a inakosti som videl na internete. V praxi to znamenalo že som strávil hodiny online chatovaním, prezeraním fotiek a videí. Často som chatoval o intímnych fantáziách s ľuďmi s ktorými som sa spoznal online. Myslel som si ako žena nie som pekná, že vďaka mojej charakterovej a sexuálnej odlišnosti ma nikto nemôže mať rád. Stále som riešil svoj fyzický výzor: veľký nos, zlú pleť alebo čokoľvek iné čo ma v tom období trápilo.
A tak som chatoval a chatoval a chatoval. S niektorými ľuďmi som si vybudoval priateľstvá či virtuálne intímne vzťahy. Nebudem ich pozornosť znevažovať, mnohí boli sympatický a príjemný spoločníci. Niektorí dokonca zachádzali za zvyčajné klišé chatu a pýtali sa na moje pocity alebo názory. Aj vám chcem poďakovať.
Moje reálne kontakty boli ale veľmi obmedzené, ťažko som nadväzoval/a kontakt, o prejavovaní sympatií nehovoriac. Keďže jedno-nočné známosti pre mňa neprichádzali do úvahy (ostýchavosť, strach, neistota), väčšinou sa moje pokusy o vzťah rozvíjali veľmi pomaly, čo vo mne zas vyvolávalo veľkú netrpezlivosť a frustráciu.

Transvestit a láska

Za posledných 5 rokov som mal len zopár vzťahov, vlastne ... Skutočný vzťah je iba ten súčasný. Niektoré boli skôr priateľstva, príležitostné stretnutia alebo zasnené romániky. Všetky partnerky ma však veľmi podporovali a myslím že som sa im ako Betty páčila. Stále ale vo mne bol nepokoj a a nezávisle na tom kto ukončil vzťah rástol vo mne pocit neúplnosti.
Zmena nastala roku 2011 na jednej fetish párty. Ona ma oslovila ma a tým to začalo. Začali sme si písať, stretávať sa a citové prežívanie veľmi rýchlo rástlo. Pocit vnútorného spojenia bol obrovský, zároveň sme sa vnútorne obohacovali. Prevrátila vo mne všetko naruby, myslím že som po prvýkrát v živote odhalil svoje srdce. Nikdy predtým som nebol v živote tak šťastný. Život mi pripadal nádherný, farebný a vrhol som sa do neho celým svojím srdcom a dušou. Bohužiaľ ona nemala záujem na intenzívnom zdieľaní citov a nebola ochotná ani zdieľať so mnou čas. Napriek tomu že som mal až 35 rokov, nechápal som že keď sa majú dvaja majú radi, môžu biť ich cesty rozdielne. Nevedel som že vystaviť niekomu srdce nesie so sebou riziko že sa môžem škaredo popáliť. A začal som chradnúť.
Po nejakom čase som si uvedomil že si napriek blízkosti drží odstup a uvedomil som si že trvalejší vzťah nechce alebo naň nie je pripravená. Čo nasledovalo pre mňa bolo jedno z najťažších období v mojom živote. Vzlietol som príliš vysoko a zhoreli mi krídla. Pád bol dramatický a veľmi surový. Dostavili sa ťažké depresie. Tak ťažké často mi nič nedávalo zmysel: život, láska, proste nič. Dostavil sa strach zo straty blízkych a ten len umocnil depresie. Jeseň 2011 bola pre mňa skutočným peklom. Svet a život bolo temný, nebolo v ňom svetla a radosti. V tomto období mi veľmi pomohli priatelia a rodina. Chcem vám všetkým poďakovať, možno by som tu bez vás už nebol/a.

Transvestit v rokoch 2012-2014

Posledné dva roky boli vyplnené bojom s depresiou a hľadaním seba samého. I keď boli extrémne ťažké, začal som robiť zmeny vo svojom živote. Prestal som pracovať z domu a zamestnal sa. Začal som riešiť otázky ktoré som nikdy neriešil a začal som na sebe pracovať na rôznych úrovniach: od psychiky cez zdravie, šport až po vzdelávanie.
Okrem iného som stretol novú ženu ktorá mi znova rozžiarila život. Kamila je vnímavá, extrémne nežná, s obrovským srdcom. Jej pohladenie je láskyplne nežné a jej oči niekedy žiara - vyžarujú krásu. Prežil som s ňou jedny z najkrajších chvíľ v mojom živote. Podržala ma v jednej z najťažších chvíľ v živote.

Moja budúcnosť?

Učím sa žiť tu a teraz, brať život aký je, bez veľkolepých plánov. Neviem čo príde, viem len že život je nevyspytateľne krehký a vzácny. Viem, že v jednom momente je človek kráľom a v druhom žobrákom a netýka sa to len materiálneho sveta. Viem, že blízkych ľudí si treba vážiť, prejavovať im náklonnosť a venovať im čas. Viem, že raz za čas je dobré sa zastaviť, kdekoľvek ste a len tak nechať slnko svietiť do tváre. Viem že človek sa má zaoberať aj citmi a duševným svetom lebo ináč bude jeho život prázdny a nenaplnený.
Rád by som vám dal nejaké múdre rady, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sám som žiadne nepočúval alebo nechápal, pokým neprišiel nejaký životný moment / zlom ktorý mi umožnil pochopiť pravý význam slov a prijať radu za svoju. Jediné čo viem naisto povedať je: buďte úprimný, počúvajte svoj vnútorný hlas, majte radi seba, iných a buďte pripravený na zmeny. Všetko ostatné je vo hviezdach.

Tento príspevok naväzuje na článok O mne.

4 odpovede na Betty v roku 2014 – vývoj transvestitu


Leave a Reply